Ako na stres: Skroťte svoju myseľ | AKO NA RAKOVINU
10. február 2020

Ako na stres: Skroťte svoju myseľ

„Rakovina, rakovina, rakovina,“ to je mantra, ktorú si často naša myseľ opakuje, akoby sa na tomto slove zasekla. Spolu s pokračujúcim bojom s chorobou sa nám v hlave začnú rojiť aj obrazy, ktoré patria skôr do hororovej kinematografie. Lenže naša myseľ si pokoj nedá a nech robíme čokoľvek, opakuje svoje. Tento boj s vlastnými myšlienkami onkologicky chorého aj jeho okolie značne vyčerpáva. Ako z toho von?

Stres v našej hlave

I keď sa to zdá neuveriteľné, najväčším stresorom sme sebe my samotní. Zatiaľ čo kedysi bolo nebezpečenstvo skôr vonku (v podobe dravej šelmy), teraz bojujeme skôr s psychickým stresom. Zjednodušene povedané, príliš premýšľame. A mnoho vecí vidíme „čierne“, bez toho, aby k tomu bol v danom momente dôvod. Naše telo však na podnety vonkajšie aj vnútorné reaguje rovnako. Mozog na tejto úrovni nerozozná, čo sa deje vonku a čo si „len“ vymýšľame. Toho sú schopné až vývojovo vyššie časti, ktoré však pod tlakom stresu nestihnú reagovať včas (sú pomalšie, neslúžia na prežitie).

Chemický kokteil stresu nepodceňujte

A tak v tele vzniká a hromadí sa chemický kokteil stresu. Pokiaľ od neho telo neočistíme (nech už zvolíme akúkoľvek techniku), skôr alebo neskôr začne naše telo niekde oslabovať. Stres nás teda ovplyvňuje, aj keď vzniká „len“ v našej hlave. Pretože je stres jedným z rizikových faktorov vzniku či návratu onkologického ochorenia, mali by sme ho mať „pod kontrolou“. Ako na stres? Čo je prvá pomoc, ak sa v nejakej myšlienke zacyklíte a neviete, ako ďalej?

Zdvihnite oči k nebu a nadýchnite sa

  • Zastavte sa. Áno, navzdory všetkému sa zastavte. Pokojne urobte fyzicky pohyb z miesta, kde ste sa zastavili (pomyselne vystúpte z roly).
  • Uvedomte si stav svojho dýchania. Vnímate ho vôbec? Váš dych je pravdepodobne povrchný. Zhlboka sa nadýchnite, až vás to zabolí, ako sa svaly hrudníka napnú.
  • V akom postavení je vaše telo? Hlava sklopená, chrbát ohnutý a ramená vytočené dopredu? Narovnajte sa, hlavu držte tak, akoby ste pod bradou mali jablko a na hlave ťažkú korunu. Zakrúžte s ramenami smerom von a nechajte ich voľne usadiť. Predĺži sa vám krk a hrudník prijme viac kyslíka.

Je vám naozaj úzko? Potom rozpažte, nadýchnite sa a pritom rozširujte hrudník. Mierne zakloňte hlavu aj chrbticu a dívajte sa chvíľu do neba.

Čo najhoršie sa môže stať?

Najväčším podporovateľom stresu je strach. Takže prvé, s čím sa vo svojej hlave (ktorá v tele emočný kokteil chemicky spustí) musíte vyrovnať, je práve on. Položte si teda jednoduchú otázku: „Čo najhoršie sa môže stať?“ V prípade rakoviny bude prvou odpoveďou pravdepodobne: „Zomriem.“ Akokoľvek je tento stav pre vás nepríjemný, je potrebné tiež si uvedomiť, že skôr alebo neskôr sa to stane, či už s tým súhlasíte, alebo nie. A prekvapivo to nemusí byť dôsledkom rakoviny! Svoju smrť nemáme „jasnú“. Je to práve ona, kto dáva nášmu životu zmysel. Dáva hranice. Takže znova, čo je to, čoho sa naozaj bojíte? Napíšte si to a zároveň tam pridajte aj stĺpec, čo môžem urobiť už teraz, aby som riziko minimalizovala. K zoznamu sa vracajte a doplňujte.

Myseľ nie je náš otrokár, ale pomocník

Svoju myseľ teda najlepšie skrotíte tým, že ju zamestnáte. Nie však myšlienkami na to, čo všetko sa môže pokaziť, ale práve naopak. Dajte jej úlohu: „Nájdi cestu k môjmu uzdraveniu.“ A pokiaľ sa niektorá z ciest ukáže ako slepá ulička, vydajte sa inokade. Použite myseľ ako skvelého pomocníka a prestaňte byť jej otrokom.

Pokiaľ je pre vás téma aktuálna, inšpirujte sa aj v našich ostatných článkoch, ako zvládať stres:

Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať, chrániť a zlepšovať naše služby. Prezeraním tohto webu s ich používaním súhlasíte. Ďalšie informácie