Je možné rakovinové bunky udusiť? Výskum tohto roku dostal Nobelovu cenu | AKO NA RAKOVINU
10. január 2020

Je možné rakovinové bunky udusiť? Výskum tohto roku dostal Nobelovu cenu

O tom, že kyslík je pre ľudský organizmus nevyhnutný, asi nikto nepochybuje. Zaujímavosťou však je, že množstvo kyslíka v našom tele nie je stálou hodnotou. Naopak, jeho hladiny kolíšu podľa toho, čo práve robíme alebo ako sa cítime. A naše bunky sú schopné na to reagovať. Spôsob, ako to robia, bol do tohto roka záhadou.

Nobelova cena za medicínu

Za objavenie mechanizmov, podľa ktorých sú bunky schopné vnímať množstvo kyslíka, ktoré je v tele v danej chvíli k dispozícii, a prispôsobiť sa mu, bola udelená tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu a lekárstvo. Laureáti William G. Kaelin, Gregg L. Semenza a Sir Peter Ratcliffe v nezávislých, no vzájomne sa doplňujúcich výskumoch, schopnosť buniek prispôsobiť sa množstvu kyslíka opísali. Pretože od množstva kyslíka je závislých mnoho telesných procesov, napr. hojenie rán, vývoj embrya, tvorba červených krviniek, imunitná reakcia alebo vznik chorôb (vrátane rakoviny), je tento objav pre medicínu skutočne zásadný.

Tajomný vypínač

Gregg Semenza bol schopný identifikovať a izolovať konkrétnu bielkovinu/proteín (HIF-1α), ktorá sa v prípade nedostatku kyslíka v organizme nerozpadne, ale zostáva tu. William Kaelin, ktorý sa venuje výskumu rakoviny, zistil, že u ľudí s vysokým výskytom rakoviny (prieskum prebiehal na tkanivách ľudí trpiacich von Hippel-Linaudovou chorobou) je práve táto bielkovina prítomná vo veľkom množstve. Kaelin potom dokázal, ako tieto skutočnosti spolu môžu súvisieť. Nakoniec Gregg L. Semenza a Sir Peter Ratcliffe objavili, kde má bielkovina HIF-1α vypínač, ktorý jej znemožní sa rozpadnúť v prípade malého množstva kyslíka v tele.

Ako udusiť rakovinu

Osvetlenie tohto mechanizmu dáva vedcom nový priestor na výskum v oblasti rakoviny. Okrem zdravých buniek sú totiž od kyslíka závislé aj bunky rakovinové. Aby mohli rásť, spotrebujú značné množstvo energie a živín (vrátane kyslíka). Schopnosť oddeliť rakovinové bunky od zdroja kyslíka sa tak javí ako ďalšia z možných ciest, ako ich oslabiť a zničiť. Práve regulácia množstva bielkoviny HIF-1α v nádoroch by mohla byť riešením.

Nobelova cena za výskum rakoviny bola udelená aj minulého roku

Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali aj minulého roku vedci zaoberajúci sa liečbou rakoviny. Konkrétne išlo o imunoonkologickú liečbu, keď sa využívajú schopnosti vlastného imunitného systému pacienta na boj proti nádorovým bunkám. Američan James P. Allison a Japonec Tasuko Hondžó odhalili princípy, ktorými rakovinové bunky „vypínajú“ určité funkcie imunitného systému, ktorý ich potom neodhalí a ony môžu rásť. Zároveň s tým objavili aj princípy, ktorými je možné tomuto procesu zabrániť.

Boj s rakovinou prostredníctvom vlastnej imunity

Imunologická liečba je teda ďalší z možných smerov, ako bojovať proti nádorovým ochoreniam. Tejto oblasti sa venuje aj česko-americký výskumný tím start-up spoločnosti Machavert. Stavili na biologicky aktívne fosfolipidy (fosfolipidy sú bežnou súčasťou bunkových obalov/membrán). Z nich boli schopní izolovať tie, ktoré vykazovali najsilnejšiu protinádorovú aktivitu a vytvoriť z nich nanočastice (mikročastice), ktoré v tele vyhľadajú a potom aj zlikvidujú nádorové bunky. Výskum sa zameriava aj na typy rakovín spôsobené mutáciou KRAS, ktoré sú v súčasnosti ťažko liečiteľné alebo štandardná liečba nefunguje.

Inšpiráciou bol výskumníkom český výživový doplnok Ovosan, ktorý zmes biologicky aktívnych fosfolipidov obsahuje. Ovosan sa dlhodobo používa ako podporná terapia u pacientov s rakovinou, prípadne ako súčasť preventívnych krokov znižujúcich riziko vzniku či návratu ochorenia.

Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať, chrániť a zlepšovať naše služby. Prezeraním tohto webu s ich používaním súhlasíte. Ďalšie informácie