Kto za to môže? Nehľadajme vinníka rakoviny, sústreďme sa na liečbu. | AKO NA RAKOVINU
13. máj 2019

Kto za to môže? Nehľadajme vinníka rakoviny, sústreďme sa na liečbu.

Vypočuť si diagnózu rakovina je jedným z najťažších okamihov v živote. Obzvlášť ak je to opakovane. Čo však nie je na prvý pohľad zrejmé, je hĺbka emočnej búrky, ktorú táto informácia vyvolá. Môže prebiehať na povrchu vo forme plaču aj vnútri, kde šok zovrie hrdlo a zmrazí schopnosť reakcie. Len čo tento prvotný stav odznie, objaví sa niečo ďalšie. Obvykle začneme hľadať vinníka. Lenže… Kto za to môže?

Ľútosť ako stratégia

Jednou z taktík je ľútosť definovaná vetami začínajúcimi: „Keby…“ Áno, možno keby… Lenže rakovina nie je choroba jedného faktora. Niektoré faktory je možné navyše ovplyvniť ľahšie (životný štýl), iné horšie (genetika). Aj keď nájdeme pomyselného „vinníka,“ choroba sa zázračným kúzlom nestratí. Nie ste obeťou, pretože rakovina nie je trestom. Míľniky, ktoré k chorobe viedli, však dôležité sú. No nie ako nástroj sebabičovania alebo obviňovania, ale pochopenia. Spojenie súvislostí (spolu s vhodnou liečbou) by malo slúžiť ako podpora samotnej liečby a tiež ako súčasť prevencie návratu ochorenia. Pokiaľ zotrváte v pocitoch ľútosti, vaša pozornosť bude zameraná týmto smerom, kde bude podkopávať vašu vôľu aj psychiku. Vystúpiť z pozície obete si niekedy vyžaduje veľkú dávku osobnej sily, no uzdravenie za to stojí.

Keď na scénu vstúpi zlosť

Spolu s priebehom choroby na sebe môžete začať pozorovať emóciu agresie. Možno sa budete hnevať na svojich blízkych (oni vás predsa nikdy nechápali), na prácu, ktorú ste vykonávali (vy ste im obetovali zdravie), na lekára, ktorý podľa vás včas nespoznal, že s vami nie je niečo v poriadku… V priebehu choroby sa môže objaviť aj zlosť, že vám je zle (horšie než pacientke vedľa), že chudnete, že vám vypadávajú vlasy, že ste ochoreli práve vy… Agresia sa môže tlačiť na povrch nielen cez slová, ale aj spôsoby správania. Pokiaľ sa objaví, neschovávajte ju, prepusťte ju – roztrhajte papier, kričte do vankúša, dupte, tlieskajte, vytvorte obraz, napíšte si list plný zlosti (nemusíte ho potom čítať). Zlosť je prirodzená reakcia, napriek tomu má podobné úskalia ako ľútosť. Zotrvanie v zlosti uberá silu tam, kde treba – v liečení.

Apatia ako nesúhlas s chorobou

Pozor, druhým extrémom zlosti je maximálne odovzdanie a apatia. Ja za to predsa nemôžem, prečo by som to riešil. Variantom je, že už nič nemá zmysel. Aj to je prekvapivo stratégia: „Keď sa na to nebudem dívať, zmizne to.“ Bohužiaľ, nie. Je potrebný aktívny prístup k svojmu zdraviu.

Nadýchnite sa a vydajte sa na cestu k uzdraveniu

Cesta k uzdraveniu nie je ľahká, no v mnohých prípadoch je možná aj trvalá. Každé z onkologických ochorení má svoje vlastné špecifiká, prístup k chorobe a životné nastavenia môžete aplikovať pri všetkých diagnózach.

  • Buďte na seba dobrí a láskaví. Sebaľútosť či obviňovanie uberá sily a situáciu nezlepší. Rakovina nie je vaším trestom! Možné príčiny berte ako priestor na zmenu, ktorý pomôže v liečbe a zároveň pomôže znížiť aj riziko návratu ochorenia.
  • Sústreďte sa na liečbu Poučte sa z minulosti, ale nehodnoťte ju. Zmeniť ju už nemôžete. Môžete však zmeniť svoj prístup k situácii teraz a uzdraviť tým nielen „zranenia“ z minulosti, ale pozitívne ovplyvniť aj svoju budúcnosť.
  • Užívajte si každý okamih, ktorý vám je daný. Neľutujte, čo všetko ste mohli. Teraz to vyzerá takto. Robte veci s plnou pozornosťou. Venujte sa činnostiam s radosťou. Neodkladajte veci „na potom.“
  • Neporovnávajte sa s ostatnými pacientmi. Každý na liečbu reaguje vlastným špecifickým spôsobom. Klaďte pozornosť na seba a situáciu v danej chvíli.
  • Hovorte o svojich pocitoch. Dajte si priestor na vyjadrenie toho, čo cítite. Pomôžete sebe aj okoliu pochopiť vaše vnútorné pochody. Vo svojich pocitoch však neskĺznite k analyzovaniu a skrytému hľadaniu vinníka. Dovoľte si snívať!
  • Nechajte sa o seba starať. Pravdepodobne dôjde k pretriedeniu vašich priateľov. Nepodsúvajte si to však ako osobné zlyhanie (tí ľudia sa skrátka rozhodli takto). Dívajte sa na tých, ktorí zostali. Budete prekvapení, akí milovaní ste. Dovoľte im, aby vás podržali a podporili.
  • Hľadajte nové spôsoby. Vedľajšie účinky liečby sa dokážu, okrem fyzických dopadov (nevoľnosti, nechutenstvo, ťažkosti s trávením, vyrážky, náchylnosť na infekcie, vypadávanie vlasov), pohrať aj s psychikou. Skúste teda vysledovať, čo je v priebehu liečby podporujúce a čo zaťažujúce. Držte sa toho, čo vás vyživuje. A nebojte sa to zmeniť, pokiaľ sa zmení aj situácia. Nezabudnite, že existuje mnoho podporných ciest.
Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať, chrániť a zlepšovať naše služby. Prezeraním tohto webu s ich používaním súhlasíte. Ďalšie informácie