Recidíva nie je prehra, len ďalšia výzva | AKO NA RAKOVINU
22. január 2020

Recidíva nie je prehra, len ďalšia výzva

Rakovina je choroba, ktorá život doslova obráti naruby. Preverí nielen odhodlanie žiť, ale tiež vzťahy, priority a hodnoty daného jedinca. Počas choroby sa dozvieme veľa o sebe, o spôsobe nášho fungovania a dotkneme sa spravidla aj častí, ktoré dosiaľ „spali“. Jednou z citlivých oblastí je aj pocit sklamania a prehry. Obzvlášť, ak rakovine čelíme opakovane.

Priestor na pocity

Pri boji s rakovinou je nádej veľmi dobrým záchranným kruhom. Niekedy je však pre chorého veľmi ťažké nájsť aspoň slabý záblesk svetla, ktorý vedie k vyliečeniu. A je v podstate jedno, či je jeho vnímanie reality založené na objektívnych faktoch, alebo nie. Čo môže pomôcť? Medzi prvé aktívne kroky na ceste k uzdraveniu je možné zaradiť aj uvedomenie si vlastných pocitov a emócií, ktoré v danej chvíli prežívam. A môžu byť pre nás veľmi prekvapivé. Dajte im priestor, aby sa prejavili svojím špecifickým spôsobom (niekedy plačete do vankúša, inokedy rozbijete vázu), ale zároveň ich nechajte včas odísť. Patria do nášho života, ale nestavajte na jednej z nich (napríklad smútku, bezmocnosti či prehre) „istotu“ budúcnosti. Hovoria iba to, ako sa cítime v tejto konkrétnej chvíli, do budúcnosti nedosiahnu.

Statočnosť nie je maskou

Tým, že napríklad včas opustím „rolu“ statočného a svojmu okoliu ukážem, že sa bojím, nerozumiem tomu a vlastne je pre mňa znovuuzdravenie takmer na hranici neuveriteľnosti, neprivolám pohromu. Naopak, môžem odhodiť masku, ktorej udržiavanie často uberá tak veľmi potrebnú energiu na proces uzdravovania. Zároveň je potrebné poznať mieru, kedy je prejavenie „tienistejších“ emócií ešte uľavujúce a kedy ich začínam používať ako ospravedlnenie či manipuláciu (napríklad aj so sebou).

Kto som ja?

Spolu s priznanými pocitmi sa objaví aj otázka, kto vlastne som? Spočiatku sa zdá odpoveď veľmi jednoduchá, veď mám meno, bydlisko, dátum narodenia, patrím do nejakej skupiny ľudí. To všetko je bezpochyby naša súčasť, no kým som, keď sa nikto nedíva? Práve v takom momente si môžem všimnúť, že mám túžby (možno ešte z detských liet), sny aj priania, ktorým som pod nánosom dospelého sveta prestal veriť. Napriek tomu sú tu a formujú ma. Skúste sa v tejto svojej časti zastaviť a preskúmať ju. Možno tu nájdete skryté zdroje, ktoré vám pomôžu aj v ďalšom boji s rakovinou.

Nikto nepozná svoju ďalšiu minútu

Tým, že choroba ide doslova na dreň nášho sveta (nielen fyzického, ale aj psychického), čelíme celému radu nečakaných reakcií. A to vlastných, aj cudzích. Jednou z veľmi chúlostivých tém je aj blízkosť smrti. Chorý aj jeho okolie sú schopní na určitej úrovni tento fakt vnímať. Ako sa s ním vyrovnáme, je však otázkou individuálneho nastavenia každého z nás. Pokiaľ sa rakovina vráti, môžeme v očiach okolia (aj svojich) zahliadnuť strach aj ľútosť. A zrazu sa tam vkradne aj slovko: prehra. Lenže, čo to vlastne znamená? Život nie je súťaž alebo preteky, nie je výherca ani porazený. Sú len rôzne osudy.

Dýcham, teda žijem

Ochorieť na rakovinu teda nie je prehra, je to „len“ veľmi dôrazný medzník v našom živote, ktorý nám hovorí, že je možné robiť veci v živote aj inak. Nehovorí ako, ani že všetko, čo sme dosiaľ robili, bolo „zle“. Necháva nám priestor na skúmanie a objavovanie. I keď sa to v rôznom období choroby môže javiť až neskutočne, je potrebné si uvedomiť, že kým dýcham, žijem. Len zrejme inak, než bola moja predstava. A ak žijem, mám priestor, aj napríklad po malých krôčikoch, svoj život ladiť. Nikto nepozná svoj príbeh dopredu, máme vždy len ten okamih, v ktorom sa nachádzame. Prežite ho. Hoci len tým, že sa zadívate na krásny východ slnka alebo dážď, ktorý sa opiera do vašich okien. Uvedomte si, že stále ste tu! Aj keď je choroba (znovu) tu, vy sa stále môžete ešte smiať aj plakať.

Starostlivosť o seba nie je sebectvo

Dovoľte si starostlivosť. Takisto však svojmu okoliu doprajte, aby žilo aj svoj život. V prípade recidívy už proces liečby pravdepodobne poznáte, preto sa sústreďte na to, čo vám ju uľahčuje. Napríklad voľnejšie oblečenie, určitý typ jedla, spánok alebo, naopak, aktivita. Nevzdávajte sa intímneho života, ak vám ho zdravotný stav umožňuje. Podporte aj svoje fyzické telo napríklad vhodnými potravinovými doplnkami, ktoré posilňujú imunitu (práve tá dostáva štandardnou onkologickou liečbou veľmi zabrať). Ide o vás. Možno vás má choroba naučiť práve to. Všimnúť si, že žijete.

Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať, chrániť a zlepšovať naše služby. Prezeraním tohto webu s ich používaním súhlasíte. Ďalšie informácie