AKO NA RAKOVINU
18. júl 2018

Rodina pomáha liečiť

Rakovina je veľkou skúškou nielen pre samotného pacienta, ale aj pre jeho bezprostredné okolie. A sú to práve tí najbližší, ktorí môžu ťažko chorému človeku dodať silu, optimizmus a nadhľad. Oni sú totiž často tým jediným spájadlom s vonkajším „zdravým“ svetom.

Komunikujte slovami

Hneď ako sa v rodine vyskytne rakovina, má jedna časť ľudí tendenciu prepnúť do bojového režimu s cieľom zvíťaziť „za každú cenu“, druhá časť upadne do depresie s tým, že „všetko je márne“. V oboch prípadoch ide o úplne prirodzené reakcie. Problém je, že jednotliví členovia rodiny sa ocitajú v rôznych fázach aj rôznej intenzite prežívania. A tu vznikajú konflikty a nepochopenie.

Základom porozumenia je otvorená komunikácia v rodine.

Zdraví členovia rodiny si musia uvedomiť, že majú iba poradné slovo, akokoľvek ich riešenie môže byť prospešné. Rozhodnutie, ako ďalej postupovať, je vždy predovšetkým na pacientovi, hoci s ním rodina nemusí súhlasiť. Nejde o to prestať vzájomne hovoriť („pretože on/ona aj tak nepočúva“), ale komunikovať, ako to vidíte vy a ako to vidí pacient. Ponúknite svoj názor, ale nepredkladajte ho ako hotový fakt. Treba začať si vzájomne načúvať a rešpektovať názor chorého.

Komunikácia je aj v emóciách

Pacient aj rodinní príslušníci majú právo na celú škálu pocitov – hnev, hystérii, strach, plač, apatiu. Dajte voľný priechod svojim emóciám, nepotlačujte ich, ale dovoľte im aj odísť! Nič netrvá večne a ani emócie nebudú rovnaké navždy. Tým, že negatívne emócie pustíte von, dáte priestor tým pozitívnym, ktoré prinášajú úľavu a liečia. Slzy nie sú znakom slabosti, sú úprimným prejavom lásky, strachu o blízkeho človeka, obáv z budúcnosti. Nesnažte sa predstierať statočnosť vo chvíľach, keď ju necítite. Je však dôležité svoje emócie komunikovať. Podpora totiž môže vyzerať aj takto: „Chcem byť statočný, ale mám taký veľký strach, že plačem. Napriek tomu ti veľmi držím palce.“ Autentická reakcia je viac než hraná.

I deti majú právo poznať pravdu!

Či si to uvedomujeme, alebo nie, deti sú na zmeny nálad v rodine veľmi citlivé. Ak visí vo vzduchu tajomstvo, začnú byť neisté a nervózne, pretože situácii nerozumejú. U menších detí môže dôjsť aj k zmenám správania, u väčších k zhoršeniu prospechu v škole či ochoreniu, a to bez zjavných vonkajších príčin. Väčšinou reagujú na nesúlad v tom, čo vidia a čo sa im hovorí. Prekvapivo sú to práve deti, ktoré pravdu prijmú s najväčším pokojom, aj keď je často sprevádzaný smútkom. Mieru detailov oznámených dieťaťu je, samozrejme, vhodné prispôsobiť, avšak základné informácie o chorobe je s nimi potrebné komunikovať otvorene.

Kvalita života

Súdržnosť rodiny je jedným z významných faktorov, ktoré zachovajú dôstojnú kvalitu života pacienta počas choroby, liečby aj rekonvalescencie. Práve podporujúce zázemie často rozhoduje o finálnom uzdravení pacienta.

Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať, chrániť a zlepšovať naše služby. Prezeraním tohto webu s ich používaním súhlasíte. Ďalšie informácie